Zákon o zrušení sirotských pokladníc je právna úprava prijatá Národným zhromaždením Československej republiky 23. marca 1949, ktorá ustanovuje postup vymazávania sirotských pokladníc. Hlavným cieľom zákona je zrušenie sirotských pokladníc postupne do 31. decembra 1955 s ohľadom na hospodárske pomery a stav majetku jednotlivých pokladníc. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú prechod hypotekárnych pohľadávok sirotských pokladníc na peňažné ústavy, ako sú okresné sporiteľne a záložne, počnúc 1. januárom 1950. Úhrada a spôsob splácania týchto pohľadávok sa určí dohodou, prípadne rozhodnutím príslušného krajského súdu. Zákon tiež stanovil, že hotovosti súdnych chránencov uložené v sirotských pokladniciach sa od uvedeného dátumu neúročia. Ďalšou významnou zmenou je zákaz poskytovania pôžičiek medzi sirotskými pokladnicami a možnosť ich zlúčenia v obvode krajského súdu. Po zrušení pokladníc prejdú ich správne prebytky, ktoré neboli uplatnené, na štát. Zákon tiež určuje, že po zrušení všetkých pokladníc sa výnosy budú odvádzať do štátnej pokladnice. Zákon má významný dopad na štátne fondy a finančné inštitúcie v Československu, a tie zadefinoval postupný prechod majetku pokladníc pod štátnu kontrolu.