Branný zákon zo dňa 23. marca 1949 je československý zákon upravujúci organizáciu a funkciu ozbrojených síl Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj povinnosti jej občanov týkajúce sa vojenskej služby. Zákon stanovuje, že hlavnou úlohou ozbrojených síl je obrana slobody a nezávislosti štátu, avšak obsahuje aj ustanovenia pre pomoc pri vnútorných bezpečnostných hrozbách a prirodzených katastrofách. Medzi kľúčové ustanovenia patrí zloženie ozbrojených síl, ktoré tvoria vojenské a verejné ozbrojené zbory, a právna organizácia týchto síl. Zákon tiež definuje brannú povinnosť, ktorá zahŕňa odvodnú, služobnú, a osobitnú službu, pričom táto povinnosť sa vzťahuje na občanov od 17 až do 60 rokov veku. Vojenské jednotky sú doplňované bez rozdielu národnosti a používajú slovenský jazyk ako služobný. Tento zákon má významný dopad na vojenskú organizáciu štátu a posilňuje záväzky občanov voči národnej obrane.