Zákon o platenej dovolenej na zotavenie v roku 1949 upravuje nároky zamestnancov na platenú dovolenú v Československu počas daného roka. Hlavným cieľom zákona je stanoviť dĺžku a podmienky nároku na dovolenú pre zamestnancov, ktorí pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku nepretržite aspoň 9 mesiacov. Zamestnanci, ktorí pracovali v kalendárnom roku aspoň 75 dní, majú nárok na dvojtýždňovú dovolenú. Dovolená sa predlžuje o jeden týždeň pre zamestnancov mladších ako 18 rokov, starších ako 50 rokov, a tých, ktorí pracujú u toho istého zamestnávateľa viac než 5 rokov. Zamestnanci s pracovným pomerom dlhším ako 15 rokov majú nárok na ďalšie predĺženie o dva týždne. Zákon tiež stanovuje skrátenie dovolenky, ak zamestnanec nemohol pracovať z osobných dôvodov alebo pre častú absenciu. Dôležitým aspektom je, že zákon berie do úvahy aj obdobia ako vojenská služba pri výpočte nároku na dovolenú. Týmto zákonom sa zabezpečuje, že zamestnanci majú zodpovedajúci odpočinok, pričom sa prihliada na ich vek, dĺžku pracovného pomeru a pracovné podmienky v danom roku.