Zákon o Štátnom zdravotníckom ústave, prijatý dňa 23. februára 1949, ustanovuje organizáciu a pôsobnosť Štátneho zdravotníckeho ústavu v Československej republike. Hlavným cieľom zákona je zriadenie inštitúcie na vykonávanie vedecko-výskumných, kontrolných a vzdelávacích úloh v oblasti zdravotníctva, čím podporuje jednotnú zdravotnícku politiku. Ústav je zodpovedný za výskumy týkajúce sa zdravia ľudí, zvierat a rastlín, kontrolu životného prostredia, kontrolu liečiv a výživy. Medzi tri kľúčové ustanovenia patrí: 1) zriadenie hlavného ústavu v Prahe a oblastného ústavu pre Slovensko v Bratislave s pobočkami, 2) delenie ústavu na odbory so samostatným vedením, pričom každému odboru predsedá prednosta, ktorého menuje minister zdravotníctva, 3) možnosť vlády zriadiť dodatočné štátne ústavy alebo zlúčiť existujúce s cieľom optimalizovať plnenie úloh ústavu. Zákon ďalej stanovuje rámec pre administratívne a hospodárske riadenie ústavov a ich vzájomnú spoluprácu, čím zaisťuje efektívne operácie ústavu. Tým, že poskytuje systematickú zdravotnícku výchovu a školenie, posilňuje zdravotnícke služby a prispieva k ochrane verejného zdravia.