Zákon o oceňovaní, prijatý Národným zhromaždením Československej republiky dňa 22. februára 1949, ustanovuje jednotné oceňovanie majetku, cudzieho kapitálu, nákladov a výnosov v podnikoch, verejnej správe a ďalších zariadeniach súkromného a verejného práva. Hlavným cieľom je zabezpečiť súlad s jednotným hospodárskym plánom a plánovitým vedením hospodárenia, súčasne spĺňajúc požiadavky cenovej a daňovej politiky. Podľa § 1 musí byť oceňovanie vykonávané na základe zásad určených vládou. Štátny úrad plánovací je zodpovedný za vydanie záväzných smerníc pre oceňovanie, a to po konzultácii s príslušnými ministerstvami a organizáciami (§ 2). Umožňuje tiež výnimky na špecifické podniky či sektory v spolupráci s Ministerstvom financií. Ďalej zákon stanovuje, že všetky nové predpisy a pravidlá o oceňovaní musia byť koordinované so Štátnym úradom plánovacím (§ 2). V prípade vzniku rozdielov pri prvom ocenení na základe nových predpisov, tieto rozdiely nesmú byť dôvodom na trestné stíhanie pre daňovú úniky (§ 4). Nesúlad s ustanoveniami zákona alebo nevykonanie predpísaných opatrení môže byť postihnuté pokutou do výšky 100.000 Kčs a náhradným trestom väzenia dľžky až tri mesiace (§ 5). Zákon je účinný od dňa vyhlásenia a jeho vykonanie je poverené všetkým členom vlády (§ 6).