Zákon o hospodárskom plánovaní (plánovací zákon) z 22. februára 1949 je právna úprava Československej republiky, ktorej cieľom je zabezpečiť vedenie hospodárskych činností štátom prostredníctvom jednotného hospodárskeho plánu. Tento zákon zriaďuje Štátny úrad plánovací v Prahe ako ústrednú inštitúciu pre hospodárske plánovanie a koordináciu ekonomických záležitostí, pričom sa zameriava na výrobu, obeh a spotrebu statkov a služieb vrátane sociálnych služieb, financií, cien a miezd. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú: vytvorenie hierarchických orgánov plánovacej služby vrátane regionálneho Slovenského plánovacieho úradu so sídlom v Bratislave; kompetencie Štátneho úradu plánovacieho na monitorovanie a kontrolu plnenia hospodárskych plánov a navrhovanie opatrení na odstránenie nerovnomerností v národnom hospodárstve. Poradnými orgánmi prednášajú strategické smerovanie v oblasti plánovania sú Ústredná plánovacia komisia a regionálne Slovenská plánovacia komisia. Tento zákon má zásadný vplyv na štátnu správu a hospodársku politiku štátu, keďže ustanovuje centralizované plánovanie a kontrolu nad ekonomickými činnosťami, čím ovplyvňuje rozvoj a usmerňovanie ekonomických procesov na celom území štátu.