Zákon o sústavnej elektrizácii vidieka z 19. decembra 1949 definuje a upravuje systematickú výstavbu transformačných staníc, sekundárnych rozvodných sietí a domových prípojok na vidieku v Československej republike. Hlavným cieľom je podporiť elektrifikáciu vidieckych oblastí v súlade s jednotným hospodárskym plánom, pričom táto činnosť je vylúčená z oblasti verejného osvetlenia (§ 1, § 2). Zákon ukladá povinnosť súkromným miestnym účastníkom, ako sú majitelia budov a nehnuteľností, uhradiť 25% nákladov na výstavbu elektrických zariadení, s výnimkami pre ekonomicky slabé alebo poškodené oblasti (§ 4). Náklady sú rozdeľované a vyberané okresnými národnými výbormi v spolupráci s jednotnými roľníckymi družstvami, s možnosťou úľav pre drobných hospodárov a sociálne slabšie osoby (§ 5). Národné energetické podniky vystupujú ako hlavní investori v realizácii elektrifikácie, no nie sú zodpovedné za zariadenia pre verejné osvetlenie (§ 3). Tento zákon zároveň ruší predchádzajúce právne predpisy o podpore elektrizácie vidieka a nadobúda účinnosť od 1. januára 1949. Vykonanie je zverené ministrovi priemyslu v spolupráci s ďalšími ministrami (§ 6, § 7).