Zákon o matrikách je legislatíva prijatá Národným zhromaždením Československej republiky 7. decembra 1949. Jeho hlavný cieľ spočíva v úprave vedenia matrík, kde sa zaznamenávajú narodenia, úmrtia, uzavretia manželstiev a iné dôležité skutočnosti pre zistenie a overenie osobného stavu obyvateľstva. Tento zákon určuje, že matriky sú verejnými listinami a obsahujú knihu narodení, knihu manželstiev a knihu úmrtí. Kľúčovými ustanoveniami zákona je zodpovednosť miestnych národných výborov za vedenie matrík a súvisiace úlohy, pričom v prípade udalostí počas cestovania je rozhodujúce miesto, kde došlo k vyloženiu osoby. Zákon tiež umožňuje krajskému národnému výboru združovať miestne národné výbory na účely vedenia matrík. Ministerstvo vnútra vykonáva dohľad nad výkonom pôsobnosti v odbore matrík. Zákon tiež stanovuje pravidlá pre správu matrík, vrátane archivácie prvopisov a podávania úradných výpisov osobám s relevantným záujmom. Tento zákon má zásadný význam pre evidenciu obyvateľstva a miestnu štátnu správu, nakoľko zabezpečuje systematické a spoľahlivé zaznamenávanie osobných stavov občanov.