Zákon o organizácii výskumníctva a technického rozvoja (Zákon č. 261 zo 7. decembra 1949) ustanovuje rámec pre systematizáciu a riadenie výskumných a technických aktivít v Československu. Hlavným cieľom zákona je zriadenie Ústredia výskumu a technického rozvoja ako centrálny úrad zodpovedný za plánovitú koordináciu a rozvoj vedy a techniky. Zákon definuje výskumníctvo ako sústavné vedecké bádanie zamerané na získavanie a využívanie vedeckých poznatkov pre ekonomický rozvoj a zlepšenie životnej úrovne obyvateľstva. Technický rozvoj zahŕňa inovácie, normalizáciu, technickú kontrolu a zavádzanie nových výrobných metód. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Návrh a sledovanie plánov výskumných prác a ich začlenenie do jednotného hospodárskeho plánu. 2. Podpora technickej realizácie výsledkov vedecko-technickej činnosti vrátane normalizačných a dokumentačných prác. 3. Plánovaná výchova výskumných a vedecko-technických pracovníkov, vrátane organizácie vedeckých konferencií a spolupráce so zahraničím. Zákon má významný dopad na výskumné ústavy a pracoviská tým, že im poskytuje právny rámec a zjednocuje ich úsilie v oblasti výskumu a technického rozvoja, čím prispieva k efektívnejšiemu využitiu výsledkov v praxi.