Zákon o vernostnom prídavku baníkov (Zákon č. 248 z 17. novembra 1949) bol prijatý Národným shromaždením Československej republiky s cieľom odmeniť vernosť a zásluhy baníkov v oblasti hospodárskej výstavby štátu. Tento zákon zavádza vernostný prídavok pre zamestnancov a baníckych učňov pracujúcich pod zemou alebo vykonávajúcich príbuzné práce, ako aj pre tých, ktorí sa zaoberajú hĺbkovou ťažbou nafty a zemného plynu. Výplata prídavku sa realizuje slávnostne ku Dňu baníkov, pričom prvá výplata bola naplánovaná na rok 1950. Podmienkou nároku na vernostný prídavok je nepretržité zamestnanie v tom istom závode počas stanoveného rozhodného času, s určitými výnimkami napríklad pri zmene pracoviska na príkaz zamestnávateľa alebo zo zdravotných dôvodov. Výška prídavku závisí od vernosti zamestnanca, úrovne splnenia úloh a druhu práce. Základom pre jeho výpočet je hrubá mzda dosiahnutá v rozhodnom období. Zákon tiež stanovuje minimálnu výšku prídavku pre nových zamestnancov v baníctve a stanovuje relevantné normy mzdy a práce, ktoré musia byť zavedené v baniach do konca decembra 1949 alebo začiatkom roka 1950. Upravuje tiež možnosti prenosu nároku na prídavok medzi rôznymi závodmi v prípade presunu zamestnancov na príkaz zamestnávateľa. Tento krok má podporiť lojalitu baníkov a motiváciu pre dlhodobú prácu v danom priemysle.