Zákon o účastinných spoločnostiach, prijatý 17. novembra 1949, ustanovuje právny rámec pre účastinné spoločnosti v Československej republike. Hlavným cieľom legislatívy je regulácia činnosti spoločností, ktorých základný kapitál je rozdelený na podiely (účastiny), pričom účastinári osobne neručia za záväzky spoločnosti. Medzi kľúčové ustanovenia zákona patrí definícia účastinnej spoločnosti a spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, povolenie na prevod účastín buď na meno, alebo na majiteľa s dodržaním pravidiel rubopisu v súlade so zmenkovým zákonom. Pre vznik takejto spoločnosti je potrebné štátne povolenie, schválenie stanov a zápis do podnikového registra. Zákon tiež stanovuje, že štátne povolenie a schvaľovanie stanov vykonávajú príslušné ministerstvá v spolupráci so Štátnym úradom plánovacím a to aj pri zmene predmetu podnikania. Stanovy musia obsahovať základné informácie ako názov a sídlo spoločnosti, predmet podnikania, výška základného kapitálu, práva a povinnosti účastinárov, spôsob riadenia a zastupovania spoločnosti, pravidlá zverejňovania vyhlášok a postup zvolávania valného zhromaždenia. Zákon výrazne ovplyvňuje obchodné a podnikateľské subjekty zaoberajúce sa cennými papiermi, zaisťujúc jednotný a právne záväzný postup pri zakladaní a fungovaní účastinných spoločností.