Zákon o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov je pracovnoprávnou normou schválenou Národným zhromaždením Československej republiky dňa 14. októbra 1949. Hlavným cieľom tohto zákona je upraviť podmienky náhrad pre zamestnancov a niektoré ďalšie osoby mimo verejných funkcionárov, ktoré vznikajú pri pracovných cestách, vonkajšom konaní, prechodnom pridelení, prijatí alebo preložení na iné pracovné miesto. Medzi kľúčové ustanovenia patrí úprava náhrad pri pracovných cestách, ktoré zahŕňajú náklady na prekonanie vzdialenosti, stravné a nocľažné, ako aj vedľajšie výdavky spojené s účelom cesty. Náhrady za cestovanie verejnými dopravnými prostriedkami sú zvyčajne obmedzené na sumu najnižšej triedy cestovného, pokiaľ vykonávacie predpisy neurčia inak. Zákon tiež definuje podmienky náhrady výdavkov pri vonkajšom konaní a stanovuje, že sa neposkytuje mzda za stratu času na pracovnej ceste, pokiaľ to nenariadia platné predpisy. Dôležitým aspektom je tiež, že vláda má oprávnenie určiť výšku stravného a nocľažného nariadením. Tento zákon má významný dopad na pracovnoprávne vzťahy, keďže stanovuje pravidlá pre kompenzáciu výdavkov zamestnancov pri výkone ich pracovných povinností mimo obvyklých pracovísk.