Zákon o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom z 14. októbra 1949 upravuje spôsob, akým štát poskytuje finančnú podporu registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam v Československej republike. Hlavným cieľom zákona je stanoviť úhradu osobných požitkov duchovných, ktorí pôsobia ako zamestnanci v duchovnej správe, cirkevnej administratíve alebo v ústavoch pre výchovu duchovných. Kľúčové ustanovenia zákona zahŕňajú: 1. Štát poskytuje úhradu osobných požitkov pre duchovných, ktorá pozostáva zo základného platu, hodnostného prídavku a odmeny za vysokú kvalitu činnosti. Podmienky a výšku týchto požitkov určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky. 2. Nárok na náhradu cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pre duchovných, ako aj sociálne zabezpečenie, ktoré sa riadi osobitnými predpismi. 3. Štát uhrádza registrovaným cirkvám bežné vecné náklady spojené s bohoslužbami a cirkevnou administratívou; v odôvodnených prípadoch poskytuje pomoc aj na mimoriadne náklady. Zákon tiež stanovuje povinnosť cirkví predkladať správu o hospodárení s poskytnutými finančnými prostriedkami Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky a zavádza kontrolu ich hospodárenia podľa osobitného predpisu. Prevádza všetky súkromné a verejné patronáty nad kostolmi a cirkevnými ústavmi na štát, čím zmenšuje nezávislosť cirkví v hospodárskych otázkach.