Zákon o notárstve (zákon č. 201 zo dňa 14. júla 1949) ustanovuje právny rámec pre výkon notárstva v Československej republike. Tento zákon definuje úlohy notárov, ktorí ako verejné orgány spisujú verejné listiny o právnych úkonoch a poskytujú právne poradenstvo. Notári majú povinnosť prispievať k zachovaniu ľudovodemokratického právneho poriadku a musia sa zdržať iných platených zamestnaní okrem vedeckej činnosti. Zákon tiež špecifikuje požiadavky na vymenovanie notárov, ktorých menuje minister spravodlivosti na návrh Ústredného sboru notárskeho, a určuje, že iba československí občania, oddaní ľudovodemokratickému zriadeniu, môžu byť notármi. Notári sú povinní zachovávať mlčanlivosť o veciach im zverených, pokiaľ nie sú zbavení tohto záväzku ministerstvom spravodlivosti. Akékoľvek konanie, ktoré ohrozuje štátny záujem, môže oslobodiť notára od povinnosti mlčanlivosti. Zákon tiež stanovuje dôvody, ktoré môžu viesť k zániku notárskeho úradu. Svoje úlohy vykonávajú notári v rámci krajských sborov notárskych, pričom nie sú obmedzení na ich územný rozsah.