Zákon o súkromnom vyučovaní v odbore umenia, známy aj ako zákon č. 196/1949, bol prijatý Národným shromaždením Československej republiky 14. júla 1949 s cieľom regulovať súkromné poskytovanie vzdelania v umeleckých disciplínach za odplatu. Tento zákon stanovuje, že súkromné vyučovanie v umení je povolené len na základe povolenia okresného národného výboru, pričom poskytovateľ vyučovania musí mať odbornú spôsobilosť a vyučovanie musí prebiehať osobne, bez prostredníctva najatých učiteľov. Medzi kľúčové ustanovenia patrí možnosť okresného národného výboru odňať povolenie na súkromné vyučovanie osobe, ktorá nesplní podmienky, ako napríklad nezačatie vyučovania do jedného roka od udelenia povolenia alebo nevyučovanie dlhšie ako rok bez ospravedlniteľného dôvodu. Dozor nad súkromným vyučovaním vykonáva Ministerstvo školstva, vied a umení, ktoré taktiež vydáva predpisy o odbornej spôsobilosti. Zákon tiež stanovuje tresty za porušenie jeho ustanovení vo forme pokuty alebo väzenia do jedného mesiaca. Ľudia, ktorí mali povolenie na súkromné vyučovanie podľa predchádzajúcich predpisov, musia požiadať o nové povolenie do troch mesiacov od účinnosti nových predpisov, inak ich oprávnenie zanikne. Tento zákon nahrádza nariadenie z roku 1850 a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.