Zákon o spravovacom poriadku Národného shromaždenia, prijatý 14. júla 1949, stanovuje základné zásady pre rokovania Národného shromaždenia Československej republiky a jeho interakcie s vládou. Hlavným cieľom je usmerniť vnútorné i vonkajšie vzťahy shromaždenia, pričom podrobnosti môže shromaždenie upravovať vlastným usnesením. Medzi kľúčové ustanovenia patrí spôsob svolania a vedenia ustavujúcej schôdzky novozvoleného Národného shromaždenia, ktorú musí prezident republiky zvolať do šiestich týždňov od vyhlásenia výsledkov volieb. Schôdzku vedie dočasne predseda alebo podpredseda predchádzajúceho shromaždenia, ktorý prijíma sľub poslancov a uskutočňuje voľbu nového predsedníctva. Zákon tiež upravuje zvyčajný harmonogram zasadnutí Národného shromaždenia, ktoré sa konajú dvakrát ročne, na jar a na jeseň, a ich svolanie je v kompetencii prezidenta republiky. Mimoriadne zasadnutie môže byť svolané na základe rozhodnutia predsedníctva, ak prezident reaguje oneskorene na žiadosť nadpolovičnej väčšiny poslancov. Tento zákon je kľúčový pre organizáciu a funkčnosť zákonodarného zboru a jeho stabilné fungovanie.