Zákon o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva (č. 194/1949 Zb.), prijatý Národným zhromaždením Československej republiky 13. júla 1949, sa zaoberá pravidlami týkajúcimi sa získania a odňatia československého štátneho občianstva. Jeho hlavným cieľom je upraviť podmienky, za ktorých môžu občania získať alebo stratiť občianstvo. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Možnosť udelenia československého štátneho občianstva osobám bývajúcim na území republiky nepretržite aspoň päť rokov na základe žiadosti, pričom sa zohľadňuje strata predchádzajúceho štátneho občianstva, pokiaľ nie sú tieto osoby bezdomovcami (§ 3). 2. Stanovenie postupu pre stratu občianstva osobám, ktoré o ňu požiadali, pričom občianstvo zaniká doručením listiny o prepustení (§ 6). 3. Zaručenie zachovania občianstva pre československé štátne občianky aj po uzavretí manželstva s cudzincom alebo bezdomovcom a stanovenie, že strata občianstva u jedného z manželov neovplyvňuje občianstvo druhého manžela či detí (§ 8). Zákon okrem toho ruší predchádzajúce všeobecné predpisy týkajúce sa štátneho občianstva, čím prináša modernizáciu a precizáciu v tejto oblasti legislatívy. Jeho jednotlivé ustanovenia, napriek neskorším zmenám a zrušeniam od 1969, doteraz vplývali na organizáciu občianskeho práva a zasiahli do súkromných práv občanov Ceskoslovenska.