Zákon o konečnej úprave vnútorného štátneho dlhu a niektorých iných dlhov z doby do 31. decembra 1945 sa zameriava na riešenie a konverziu dlhov vzniknutých v Československej republike do konca roka 1945. Tento zákon sa snaží upraviť dlh štátu vrátane tzv. protektorátneho a slovenského dlhu, a ďalších neskôr prevzatých dlhov, pričom vylučuje krátkodobé a menej ako 3% úročené dlhy. Kľúčovým prvkom sú konverzné pôžičky, predovšetkým sjednotená štátna pôžička, ktorá obsahuje štyri emisie s rôznymi úrokovými sadzbami, a 3% štátna pôžička, umoriteľná v rokoch 1960 až 1989. Tieto konverzné pôžičky sú určené na: a) konverziu existujúcich štátnych dlhov, b) vykupovanie zahraničných pôžičiek vlastnených československými devízovými tuzemcami a c) riešenie ďalších dlhov. Dlhy budú zabezpečené vydávaním dlhopisov na doručiteľa s rôznymi nominálnymi hodnotami, pričom úroky budú vyplácané raz ročne. Sjednotená štátna pôžička vyžaduje povinnú úschovu dlhopisov v Poštovej sporiteľni s následným uvoľnením podľa smerníc Ministerstva financií. Povinná úschova nahrádza predchádzajúce viazanie podľa dekrétu prezidenta republiky č. 95/1945 Sb. Zákon významne ovplyvňuje oblasť bankovníctva a peňažníctva tým, že modernizuje a systémovo rieši historické finančné záväzky štátu, čím stabilizuje finančný systém a zabezpečuje jeho transparentnosť a efektívnosť.