Zákon o stálych prísažných znalcoch a tlmočníkoch, prijatý 16. júna 1949 Národným zhromaždením Československej republiky, stanovuje pravidlá pre ustanovovanie stálych prísažných znalcov a tlmočníkov. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť systém, ktorý zabezpečí dostupnosť znalcov a tlmočníkov pre potreby súdov. Kľúčovými ustanoveniami sú: 1. Ustanovovanie znalcov je v kompetencii krajského súdu, ktorý rozhoduje podľa miestnej potreby a záujmu užitia odborníkov v jednotlivých oblastiach (paragrafy 1 a 3). 2. Znalcom môže byť len osoba, ktorá je občanom Československej republiky, spĺňa podmienku bezúhonnosti a má potrebné odborné znalosti a skúsenosti (paragraf 2). Ministerstvo spravodlivosti môže udeliť výnimku z podmienky štátneho občianstva. 3. Po zložení prísahy, v ktorej sa znalec zaväzuje k vernosti Československej republike a nestrannému výkonu svojho úradu, vydá krajský súd dekrét ustanovujúci znalca a zapíše ho do zoznamu znalcov (paragrafy 5 a 6). Zákon má zásadný vplyv na organizáciu súdneho systému tým, že zaisťuje, aby boli dostupní odborníci na posúdenie dôkazov a vykonávanie tlmočníckych služieb, čím podporuje spravodlivosť a efektívnosť súdneho procesu.