Zákon o sídle Správneho súdu z 11. mája 1949 definuje Bratislavu ako sídlo Správneho súdu Československej republiky. Tento zákon bol prijatý Národným shromaždením a predstavuje konkrétnu úpravu na základe článku 137, ods. 1 Ústavy. Kľúčovým aspektom právneho predpisu je ustanovenie § 1, ktoré oficiálne určuje Bratislavu ako sídlo súdu pre riešenie správnych záležitostí. Zákon obsahuje aj ustanovenie § 2, ktoré stanovuje pokračovanie platnosti zákona č. 164 Sb. zo 16. júna 1937 o Najvyššom správnom súde, až kým sa neprijme nová právna úprava. Tento zákon nadobúda účinnosť okamžite po svojom vyhlásení, čím sa zabezpečuje jeho rýchla implementácia na legislatívnej úrovni. Vykonanie zákona je zverené všetkým členom vlády, čo podčiarkuje jeho dôležitosť a potrebu kooperácie na úrovni výkonných orgánov. Tento legislatívny akt má významný dopad na organizáciu súdneho systému v oblasti správneho práva a posilňuje úlohu Bratislavy ako centrálneho bodu pre správne súdnictvo v krajine.