Zákon o boji proti pohlavným nemociam bol prijatý Národným zhromaždením Československej republiky 16. júna 1949 a sústreďuje sa na prevenciu, diagnostiku a liečbu pohlavných chorôb, ako sú syfilis, kvapavka, mäkký vred a lymphogranuloma inguinale. Primárnym cieľom zákona je organizovať a viesť štátnu zdravotnú správu v boji proti pohlavným chorobám, zahŕňa primerané poučovanie obyvateľstva a prijatie opatrení na zabránenie ich šírenia. Hlavné ustanovenia zahŕňajú povinnosť vyšetrenia a liečenia osôb, ktoré majú podozrenie, že sú infikované, ako aj povinnosť zdravotníckych pracovníkov informovať o nákazlivosti a hlásiť podozrenia. Lekári sú povinní pokračovať v liečení pacientov až do ich úplného vyliečenia a informovať okresný národný výbor o prípadoch nerešpektovania pokynov. Okresné národné výbory môžu prijímať opatrenia na ochranu pred pohlavnými nemocami vrátane povinného označovania zdrojov nákazy. Zákon tiež upravuje dôvernosť informácií a stanovuje tresty za úmyselné alebo nedbanlivé nakazenie iných osôb. Týmto spôsobom zákon posilňuje systémy verejného zdravotníctva a právne opatrenia na kontrolu a eradikáciu pohlavných chorôb v krajine.