Zákon, ktorým sa vydávajú niektoré predpisy o verejných cestách, známy ako Zákon č. 147 z 11. mája 1949, upravuje klasifikáciu, správu a udržovanie štátnych ciest v Československej republike. Jeho hlavný cieľ je organizovať cestnú sieť a jej správu, pričom vyčleňuje štátne cesty a ich rozdelenie do troch tried podľa ich dôležitosti pre dopravu. Podľa zákona, štátne cesty zahŕňajú tie, ktoré predtým boli ujímané ako štátne, krajinské či okresné, alebo nové cesty postavené ako štátne po 30. júni 1949. Cesty, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, môžu byť do vlastníctva štátu prevedené. Ministerstvo techniky preberá hlavný dozor nad stavbou, správou a udržovaním ciest prostredníctvom krajských a okresných národných výborov. Cesty môžu byť tiež odovzdané obciam, ak ich už nebude treba pre štátnu cestnú sieť. Zákon tiež upravuje prevod zamestnancov zamestnaných pri správe a udržovaní ciest pod štát od 1. januára 1950. Týmto spôsobom zákon systematizuje správu verejných ciest a ich príslušenstva, čím zabezpečuje ich integráciu a efektívnu údržbu v rámci štátu.