Zákon, ktorým sa robia niektoré opatrenia vo veciach konfiškovaných patentov, bol prijatý Národným shromaždením Československej republiky 11. mája 1949 s účinnosťou od 28. februára 1949. Tento právny predpis sa zameriava na úpravu lehoty pre platenie ročných poplatkov za niektoré patenty, ktoré boli konfiškované na základe dekrétov prezidenta Československej republiky a nariadení Slovenskej národnej rady vydaných v roku 1945. Konkrétne ide o patenty konfiškované v rámci opatrení na rozdelenie majetkov patriacich Nemcom, Maďarom, zradcom a nepriateľom národa. Hlavným cieľom zákona je predĺženie lehoty na zaplatenie poplatkov pre takéto patenty až do šiestich mesiacov po udelení patentu, vytvorení národného podniku z majetkovej podstaty zahŕňajúcej patent, začlenení patentu do národného podniku alebo prevedení patentu do podniku pre zahraničný obchod alebo medzinárodné zasielateľstvo. V prípade, že s patentom nebude naložené niektorým z týchto spôsobov do uplynutia ochrannej doby, zákon stanovuje, že patent zaniká. Tento zákon má významný dosah na priemyselné právo a ovplyvňuje správu a finančné záväzky spojené s patentmi, čím sa zabezpečuje lepšie riadenie konfiškovaného majetku v povojnovej Československej republike.