Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon zo dňa 28. júna 1929, č. 114 Sb., o výkone lekárskej praxe, prijatý 7. apríla 1948, predstavuje novelizáciu pôvodného československého zákonníka týkajúceho sa lekárskeho povolania. Hlavným cieľom legislatívy je aktualizácia podmienok pre výkon lekárskej praxe v Československej republike, pričom sa zavádzajú nové požiadavky na kvalifikáciu lekárov. Medzi kľúčové zmeny patrí ustanovenie povinného trojročného výcviku pre lekárov, ktorí získali titul doktorátu medicíny po 5. máji 1945 (§ 7a). Tento výcvik musí byť splnený pred začatím alebo pokračovaním praxe. Započítava sa do neho predchádzajúca prax, vojenská služba a odborná činnosť vykonávaná v určenom období. Ďalšou významnou úpravou je požiadavka na povolenie pre zahájenie alebo zmeny v praxi (§ 8), ktoré vydáva zemský národní výbor po zvážení súladu so zdravotným verejným záujmom. Tento zákon má dopad na lekárov a zdravotníckych pracovníkov tým, že upravuje ich prístup k praxi a zavádza regulácie na zabezpečenie kvalifikácie a súladu s verejným zdravotným plánom.