Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon z 16. mája 1946, č. 128 Sb., sa zameriava na úpravu podmienok platnosti niektorých majetkových a právnych úkonov z obdobia neslobody a nárokov vyplývajúcich z neplatnosti týchto úkonov. Hlavným cieľom je zaistiť oprávnenie osobám, ktoré stratili majetok alebo boli poškodené neplatnými úkonmi, dosiahnuť náhradu alebo navrátenie majetku. Medzi kľúčové zmeny patrí upresnenie nárokov, ktoré sa môžu uplatňovať len u osôb, ktorých pobyt je známy, a poskytnutie nárokov štátu v prípade zapojenia nezodpovedných osôb. Ďalej zákon špecifikuje podmienky pre vracanie poľnohospodárskeho majetku a stanovuje, že osoby, ktoré získali majetok počas rozdelenia konfiškovaného majetku, majú nárok na náhradu vo výške všeobecnej ceny, pričom náhrada môže byť poskytnutá v štátnych dlhopisoch. Tento zákon vyžaduje súhlas príslušného Fondu národnej obnovy pre súdne aj mimosúdne dohody. V prípade neuplatnenia nároku do troch mesiacov sa na majetok vzťahujú predpisy o rozdelení konfiškovaného majetku. Zákon má dôležitý dopad na správu a privatizáciu národného majetku, so zameraním na poľnohospodárstvo a potravinárstvo.