Zákon, ktorým sa rozširuje platnosť zákona zo dňa 30. januára 1947, č. 16 Sb., o umiestení a inom zaopatrení zamestnancov na skonfiškovanom pôdohospodárskom majetku a ich rodinných príslušníkov, na Slovensko, je legislatíva prijatá 25. marca 1948. Jeho hlavným cieľom je rozšírenie platnosti pôvodného zákona na územie Slovenska s cieľom zabezpečiť umiestenie a zaopatrenie zamestnancov a ich rodín na skonfiškovanom majetku. Kľúčové zmeny zahŕňajú: úpravu dátumu začiatku na 1. marca 1945, zaradenie Slovenskej národnej rady ako subjekty zodpovednej za konfiškáciu pôdohospodárskeho majetku, a nahradenie niektorých odkazov na pôvodné dekréty a nariadenia, čím sa upravuje právny rámec pre Slovensko. Zákon taktiež ruší niektoré ustanovenia o odškodnení stálych zamestnancov, pričom žiadatelia môžu podávať nové žiadosti v súlade s týmto zákonom. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, a jeho vykonanie zabezpečujú ministri zemedelstva a sociálnej starostlivosti v spolupráci s ostatnými zainteresovanými ministrami. Tento legislatívny akt má významný dopad na pracovníkov pôdohospodárskeho sektora a ich stabilizáciu v rámci novo usporiadaného vlastníctva pôdy po druhej svetovej vojne.