Zákon o zemědělském úvěru, schválený 21. marca 1948, sa zameriava na poskytovanie štátom zaručených peněžných zápůjčiek pre podporu rozvoja poľnohospodárskych podnikov v Československu. Hlavným cieľom je zabezpečenie finančných prostriedkov pre riadny prevádzkový chod poľnohospodárskych podnikov, zvýšenie a zlepšenie poľnohospodárskej výroby a podpora poľnohospodárskej infraštruktúry. Zákon definuje poľnohospodársky úver ako krátkodobý (provozní) určený na výdavky ako osivo, hnojivá a strojné práce s maximálnou splatnosťou do konca kalendárneho roka, a ako dlhodobý (rekonstrukční, investiční a konsolidační), ktorý slúži na obnovu poničených poľnohospodárskych podnikov, financovanie investícií do mechanizácie, elektrifikácie či nákupu pôdy, a konsolidáciu dlhov poľnohospodárov. Úvery sú účelovo viazané a ich splácanie môže byť rozložené na 5 až 40 rokov. Zákon sa týka zemědělcov, definovaných ako osoby, ktoré sa prevažne živia prácou na vlastných či prenajatých farmách do 50 ha, vrátane výrobných spoločenstiev a úradne spravovaných majetkov. Podmienky a poskytovanie úverov riadi ministerstvo financií v spolupráci s ministerstvami poľnohospodárstva a vnútra, pričom zahrňujú aj zemědělské bankové spolky oprávnené poskytovať úvery. Tento zákon má významný dopad na poľnohospodársky sektor tým, že pomáha zabezpečiť dostupnosť finančných prostriedkov pre rozvoj a modernizáciu poľnohospodárstva v povojnovej dobe.