Zákon o mezinárodním a mezioblastním právu soukromém a o právním postavení cizinců v oboru práva soukromého, prijatý 11. marca 1948, sa zameriava na úpravu medzinárodného súkromného práva v rámci Československa. Hlavným cieľom tohto zákona je stanoviť pravidlá pre právne úkony a postavenie cudzincov, vrátane otázok spojených so schopnosťou vykonávať právne úkony, uzatváraním manželstva a formou právnych jednaní. Kľúčové ustanovenia zahŕňajú: 1. Právna spôsobilosť sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorého je osoba občanom, čo zabezpečuje právnu konzistenciu v medzinárodnom kontexte. 2. Osoby, ktoré sa stali československými občanmi, nestrácajú právnu spôsobilosť nadobudnutú predtým. 3. Proklamácia za mŕtvu osobu je riadená československými zákonmi, ak osoba bola občanom krajiny v čase, keď sa stala nezvestnou. 4. Forma právnych úkonov sa spravuje zákonmi miesta, kde sa úkony uskutočnili, pokiaľ nejde o aktíva alebo zaťaženie majetku. Zákon má významný vplyv na rodinné právo, implementuje pravidlá pre uzatváranie manželstva založené na národnosti snúbencov, čím podporuje právnu istotu a stabilitu v medzinárodných manželstvách a dedičských otázkach.