"Zákon o Národní bance Československé" bol prijatý 11. marca 1948 a jeho hlavným cieľom je upraviť správu a organizáciu mena na území Československa. Tento zákon zavádza Národnú banku Československú (ďalej len "banka") ako zodpovednú za riadenie obeh peňazí a jedinečné právo vydávať bankovky. Stipuluje, že banka sa aktívne podieľa na tvorbe hospodárskeho plánu s dôrazom na záujmy peňažnej stability a zabezpečenie finančného plánu, pričom reguluje peňažný trh a poskytovanie úverov. Banka má povinnosť udržovať stav zlata a devíz na úrovni potrebnej pre platobnú bilanciu krajiny a stabilitu menovej jednotky. Okrem toho riadi zahraničné peňažné operácie a môže zastupovať štát na medzinárodných menových a bankových fórach. Organizačne je banka verejným štátnym ústavom s hlavnou sedeľou v Prahe a oblastným ústavom pre Slovensko v Bratislave. Jej kapitál je stanovený na 500 miliónov Kčs a vystupuje ako samostatný právny subjekt bez potreby registrácie v obchodnom registri. Tento legislatívny akt významne ovplyvňuje bankovníctvo a menový systém v Československu, s cieľom stabilizovať a kontrolovať menové toky, čo prispieva k celkovému hospodárskemu plánovaniu a rozvoju krajiny.