Zákon o advokácii (advokátsky poriadok) z roku 1948 ustanovuje pravidlá a podmienky pre výkon advokácie v Československu. Hlavným cieľom zákona je zabezpečiť, aby advokáti prispievali k zachovávaniu a upevňovaniu ľudovodemokratického právneho poriadku a pomáhali štátnym orgánom vykonávať zákony. Medzi kľúčové ustanovenia patrí povinnosť advokátov poskytovať právnu pomoc vrátane právnych porád, spisovania listín a zastupovania strán na súdnych alebo iných verejných fórach. Advokácia sa vykonáva prostredníctvom krajských združení advokátov, pričom členmi môžu byť len československí občania so štátnou spoľahlivosťou a odbornou spôsobilosťou. Advokáti majú zákaz vykonávať iné platené zamestnanie, s výnimkou vedeckej činnosti, a musia dodržiavať mlčanlivosť ohľadom informácií zverených klientmi, pokiaľ ich záväzku mlčanlivosti nezbaví samotný klient alebo minister spravodlivosti z dôvodu dôležitého štátneho záujmu. Zákon tiež špecifikuje sadzby za výkon advokácie, ktoré určuje minister spravodlivosti v spolupráci s ministrom sociálnej starostlivosti, a umožňuje súdom určovať odmenu a trovy v prípadnom spore. Tieto ustanovenia regulujú a normujú činnosť advokátov a ich vzťahy s klientmi aj štátnymi orgánmi, čím sa zabezpečuje kvalita a etika poskytovaných právnych služieb.