Zákon o viazaných stavebninách a ich prídele je právny predpis prijatý národným zhromaždením Československej republiky 21. decembra 1948, ktorý upravuje reguláciu a distribúciu stavebných materiálov. Hlavným cieľom zákona je zabezpečenie efektívneho využitia obmedzene dostupných stavebných materiálov, ktoré sú označené ako "viazané stavebniny". Tieto materiály, vyhlásené ministerstvami priemyslu, vnútorného obchodu, techniky a v prípade dreva aj ministerstvom pôdohospodárstva, sú usporiadané do stavebného kontingentu, ktorý je rozdelený na kontingent pre stavebnú výrobu a udržovanie stavieb. Stavebný kontingent sleduje stav výroby a potreby dovozených materiálov, pričom je spravovaný Ministerstvom techniky. Kľúčovými ustanoveniami zákona sú: 1) proces alokácie viazaných stavebnín je centralizovaný a kontrolovaný štátom, 2) stavebné materiály môžu byť prerozdeľované medzi jednotlivé segmenty stavebnej výroby, ako sú štátne podniky, komunálne a družstevné podniky, a súkromné firmy, a 3) kladie dôraz na zodpovedné hospodárenie s materiálmi s cieľom splnenia vykonávacích plánov. Zákon ovplyvňuje stavebný sektor tým, že stanovuje prísne pravidlá pre obstarávanie a využívanie stavebných materiálov, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie a vývoj infraštruktúry, tým ovplyvňuje aj dlhodobé plánovanie a realizáciu stavebných projektov.