Zákon o daňových úľavách pri premene, slučovaní a delení penzijných a podporných fondov alebo podobných zariadení (Zákon č. 252/1948 Zb.) bol prijatý dňa 25. októbra 1948 s cieľom uľahčiť administratívne a finančné procesy spojené s transformáciou týchto fondov. Primárnym cieľom zákona je oslobodiť právne úkony, prepisy a záznamy potrebné na prevody majetku nesamostatných fondov na samostatné fondy od poplatkov a dane z obchodu cennými papiermi. Zákon upravuje aj situácie, kedy sa samostatné fondy zlúčia, pričom tieto úkony sú obdobne oslobodené od poplatkov a daní. Taktiež sa uvádza, že prevody majetku pri takýchto fúziách alebo rozdeleniach oslobodzujú aj od dane z obratu. Ďalším dôležitým aspektom tohto zákona je jeho retroaktívna aplikácia na úkony, ktoré vznikli v určitých obdobiach pred účinnosťou zákona, konkrétne po 5. máji 1945 v českej a moravskosliezskej oblasti a po 29. auguste 1944 na Slovensku, avšak bez nároku na vrátenie zaplatených poplatkov. Zákon stratil svoju účinnosť dňa 31. decembra 1950. Vďaka týmto ustanoveniam sa zákon snaží zjednodušiť právny rámec pre efektívne riadenie majetku penzijných a podporných fondov v povojnovom období Československa.