Zákon o táboroch nútenej práce, prijatý 25. októbra 1948, ustanovuje zriadenie a správu táborov nútenej práce v Československu, s cieľom využiť pracovnú schopnosť vybraných osôb v prospech spoločnosti a hospodárskeho plánu štátu. Tieto tábory spravuje Ministerstvo vnútra, ktoré môže delegovať správu na krajské národné výbory. Do táborov sa zaraďujú osoby vo veku od 18 do 60 rokov, ktoré sa vyhýbajú práci, ohrozujú hospodársky život alebo sú právoplatne odsúdené podľa iných konkrétnych zákonov na ochranu štátu a hospodárskych záujmov. Kľúčové rozhodnutia o zaradení a dĺžke pobytu týchto osôb v táboroch prijímajú trojčlenné komisie menované krajskými národnými výbormi. Tábory umožňujú aj správne sankcie, ako je zákaz pobytu, vyprázdnenie bytu či zavedenie národnej správy do podniku zaradenej osoby. Zákon stanovuje možnosti skrátenia alebo predĺženia pobytu v tábore na základe správania zaradených osôb a poskytuje podmienky prepustenia pre osoby, ktoré sa stanú trvale neschopnými na prácu. Tento zákon ovplyvňuje predovšetkým osoby považované za hrozbu pre spoločenský poriadok alebo hospodársky plán, čím dočasne obmedzuje ich osobnú slobodu.