Zákon, ktorým sa ustanovujú podmienky, za ktorých možno niektorým osobám udeliť oprávnenie na vykonávanie zubnej techniky, prijatý Národným shromaždením republiky Československej 7. októbra 1948, upravuje pravidlá pre získanie povolenia na samostatnú prax v oblasti zubnej techniky. Udeľovanie oprávnení sa vzťahuje na osoby, ktoré po ukončení povinnej školskej dochádzky vstúpili do učenia v zubnej technike v období od 6. mája 1920 do 28. júla 1934. Zákon vyžaduje splnenie viacerých podmienok, vrátane odborného školenia a praxe, štátnej spoľahlivosti, a úspešného vykonania skúšky, ktorú organizuje Ministerstvo zdravotníctva v spolupráci s Ministerstvom školstva. Osoby, ktoré nesplnili požiadavky na odbornú laboratórnu prax, môžu byť povolené pracovať v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Zákon tiež ustanovuje skúšobné komisie a procesy skúšok, ktoré sú písomné, ústne a praktické, pričom skúšobná taxa a otrasné náklady sú regulované. Zákon sa zameriava na reguláciu kvality a odbornosti v oblasti zubnej techniky a podporuje osoby, ktoré sa podieľali na národnom boji za oslobodenie.