Zákon o Štátnom súde, prijatý dňa 6. októbra 1948 Národným zhromaždením republiky Československej, ustanovuje zriadenie a organizáciu Štátneho súdu s jurisdikciou pre celé územie Československej republiky so sídlom v Prahe. Tento zákon zriaďuje Štátny súd, ktorý sa skladá z prezidenta, viceprezidentov, profesionálnych občianskych sudcov a sudcov z ľudu. Zákon tiež definuje systemizáciu služobných miest, kde sú pozície rozdelené podľa funkčného služného do rôznych stupníc, pričom vláda schvaľuje presné počty na návrh ministra spravodlivosti. Minister spravodlivosti má právomoc prechodne prideliť sudcov vyšších stupníc funkčného služného na Štátny súd, pričom také pridelenie môže trvať najviac jeden rok. Sudcov z ľudu vymenúva vláda na základe návrhov krajských národných výborov pre obdobie jedného roku s možnosťou opätovného menovania. Na výkon tejto funkcie sa kvalifikujú osoby vo veku od 35 do 60 rokov, ktoré sú zapísané do stálych voličských zoznamov a nespadajú do vymenovaných výnimiek ako napríklad členovia zákonodárnych zborov či duchovní. Ďalej sa upravuje, že prijať úrad sudcu z ľudu je občianskou povinnosťou, a možnosti odmietnutia upravuje minister spravodlivosti. Cieľom legislatívy je organizácia súdneho systému a posilnenie demokratických princípov, pričom významnou časťou je zapojenie laickej verejnosti na pozície sudcov z ľudu.