Zákon o ochraně pachtýřů zemědělských podniků a pachtýřů zemědělských pozemků je československá legislativa přijatá 21. júla 1948, zameraná na ochranu práv nájomcov (pachtýřů) pestujúcich poľnohospodárske podniky a pozemky. Jeho hlavným cieľom je zabezpečiť automatické predĺženie pachtovného vzťahu o ďalšie tri roky, pokiaľ pachtýř oznámi svoj záujem prostredníctvom doporučeného listu najneskôr šesť mesiacov pred ukončením pachtu. Medzi kľúčové ustanovenia patrí obmedzenie veľkosti pachtovaných pozemkov na maximálnu výmeru podľa osiatých oblastí: 5 ha v oblasti repy, 8 ha v oblasti obilnín, 10 ha v oblasti zemiakov a 15 ha v oblasti pastvín. Zákon tiež ustanovuje výnimky, kedy obnova pachtu nenastane, napríklad ak pachtýř a jeho rodina osobne nepracujú na pozemku, alebo ak propachtovatel si pozemok plánuje vziať na vlastnú obhospodarovanie. Zákon ťažiskovo rieši aj situácie, kedy propachtovatel môže uplatniť nárok na pachtovaný majetok na plnenie verejnoprávnych úloh. Významnou súčasťou legislatívy je aj právomoc okresného súdu v rozhodovaní o obnovení pachtu, ak vzniknú spory. Tento zákon predstavuje významný krok v smerovaní k stabilizácii poľnohospodárskeho vlastníctva a ochrane ekonomických záujmov pachtýřů.