Zákon o Investiční bance bol prijatý Národným zhromaždením Českej a Slovenskej federatívnej republiky 20. júla 1948. Jeho hlavným cieľom je zriadiť Investičnú banku ako štátny peniažný ústav s ústredím v Prahe, pobočným závodom v Brne a oblastným ústavom pre Slovensko v Bratislave. Tento zákon transformuje banku z národného podniku na štátny subjekt podriadený Ministerstvu financií. Medzi kľúčové ustanovenia patrí zrušenie viacerých existujúcich finančných ústavov, ako napríklad Československého reeskontného a lombardného ústavu a Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky, pričom ich práva a záväzky bez likvidácie prechádzajú na novovytvorenú banku. K transformačným zmenám patrí aj prevzatie zamestnancov z predchádzajúcich inštitúcií. Banka je zodpovedná za financovanie a kontrolu investícií, poskytovanie a preberanie dlhodobých zápůjčiek a vykonávanie služieb pre Fond znárodneného hospodárstva. Hlavný riaditeľ banky je priamo zodpovedný ministrovi financií a funkčný úrad tj. vymenováva a odvoláva minister financií po konzultácii s Ústrednou radou odborov. Takto postavená legislatíva smeruje k efektívnejšiemu riadeniu a transparentnosti investičných tokov v rámci republiky.