Zákon o znárodnění ve stavebnictví je právnym predpisom Česko-Slovenskej republiky prijatým 28. apríla 1948, ktorý stanovuje pravidlá pre znárodnenie stavebných podnikov. Hlavným cieľom zákona je prechod vybraných stavebných podnikov do vlastníctva štátu. Podľa § 1 zákona sa znárodňujú podniky, ktoré vykonávajú stavebné práce a mali kedykoľvek od 1. januára 1946 zamestnaných najmenej 50 osôb. Znárodnenie sa aplikuje aj v prípadoch, keď sa spoja dva alebo viac stavebných podnikov, čím počet zamestnaných osôb dosiahne padesiat. Zákon taktiež ukladá povinnosti vlastníkom alebo správcovským subjektom znárodňovaných podnikov, vrátane povinnosti podať hlásenie Ministerstvu techniky a spolupráce pri účtovných závierkach do pôsobnosti znárodnenia. Dôležitou výnimkou sú niektoré zárobkové a hospodárske spoločenstvá, ktoré nespadajú pod znárodnenie, pokiaľ nie sú určené ministerstvom. Dôsledkom zákona je, že štát nadobúda vlastníctvo všetkého majetku podniku, vrátane budov, zariadení, surovín, technologických licencií a iných majetkových práv súvisiacich s prevádzkou podnikov. Zákon má významný dopad na sektor stavebníctva a smerovanie štátnej hospodárskej politiky, čím posilňuje štátnu kontrolu nad kľúčovými ekonomikými sektormi.