Zákon o právu stavby upravuje právo založené na možnosti zriadenia stavby na pozemku, ktorý je zaťažený vecným právom inej osoby (stavebníka). Tento zákon, prijatý Ústavodárnym Národným Zhromaždením Československa dňa 6. mája 1947, stanovuje, že právo stavby môže zahŕňať aj pozemky, ktoré nie sú priamo potrebné na stavbu, ale slúžia k jej lepšiemu využitiu. Definuje právo stavby ako nehnuteľnosť, pričom stavba nie je samostatnou vecou. Medzi kľúčové ustanovenia patrí jeho vznik zápisom do katastra ako závady na zaťaženom pozemku, a zriadenie len ako časovo obmedzeného práva, s povinným záznamom o dobe trvania. Právo stavby môže byť zriadené za úhradu alebo bezplatne, pričom úhrada nemôže závisieť od nepredvídateľných udalostí. Dôležitá je aj možnosť predĺženia trvania práva stavby so súhlasom príslušných osôb. Stavebník má rovnaké práva ako vlastník, pokiaľ ide o stavbu, a práva ako poživatelia v prípade užívania zaťaženého pozemku, ak sa nedohodne inak. Tento zákon má dôležitý dopad na stavebné konanie a evidenciu v katastri nehnuteľností.