Zákon o exekuci na pracovní příjem a příjmy postavené mu na roveň (zákon o exekuci na platy) z 5. března 1947 stanovuje pravidlá a obmedzenia pre exekúcie na rôzne druhy príjmov. Hlavným cieľom legislatívy je upraviť podmienky, za ktorých môže byť exekúcia vykonaná na pracovný príjem alebo na príjmy považované za rovnocenné platu. Medzi takéto príjmy patria platy, mzdy, dôchodky, sociálne dávky a ďalšie obdobné príspevky. Kľúčovými ustanoveniami sú definície pracovného príjmu a iných príjmov, ktoré možno podrobiť exekúcii, ako aj vymedzenie príjmov vyňaťých z exekúcie. Exekúcii podliehajú napríklad platy, služné a odpočivné platy, avšak sú z nej vyňaté určité odmeny za prácu nadčas, jednorazové dary a sociálne prídavky, pokiaľ sú v súlade so zákonom. Medzi vyňaté príjmy patria aj zvláštne náhrady nákladov, vánočné odmeny a príplatky pre bezmocnosť. Dôležitý dopad zákona spočíva v ochrane určitých príjmov pred exekúciou, čím zabezpečuje čiastočnú finančnú stabilitu dlžníkov aj v prípade exekučného konania. Tento zákon upravuje postupy, ktoré musia exekútori dodržiavať, a chráni práva osoby s povinnosťou platiť výživné alebo iné obdobné zákonné povinnosti.