Zákon o dani z předmětů zbytné potřeby (přepychová daň) zavedený v Československu 31. října 1947, je zameraný na zdaňovanie určitých predmetov považovaných za luxusné, s cieľom regulovať ich spotrebu a príspevkov na verejné financie. Tento zákon obsahuje zoznam predmetov podliehajúcich dani, pričom ich konkrétna výška je uvedená v prílohe k zákonu. Vláda má právomoc tento zoznam a sadzby meniť, pričom celková sadzba neprevýši 100 % ceny predmetu. Medzi kľúčové ustanovenia patrí oslobodenie od dane pre predmety prenášané medzi výrobnými lokalitami, určené na opravu, vyvezené mimo krajinu či dovezené zo zahraničia za stanovených podmienok. Povinnosť platenia dane leží na výrobcovi alebo na osobe si dajúcej predmet vyrobiť, pričom sa uplatňuje na činnosti, kde predmet nadobúda status luxusného tovaru. Základom dane je predajná cena výrobcu alebo všeobecná cena v prípade vlastnej spotreby či dovozu. Zákon má významný dopad na národné hospodárstvo a obchodné praktiky, pretože zavádza daňovú zátěž pre výrobcov a obchodníkov s luxusným tovarom, a upravuje ceny týkajúce sa jeho vlastnej spotreby alebo predaja na medzinárodné trhy.