Zákon o uznání nároků získaných u cizozemských nositelů sociálního pojištění, schválený dňa 30. januára 1947, sa zameriava na uznávanie práv vyplývajúcich zo zahraničného dôchodového a úrazového poistenia. Primárnym cieľom je zabezpečiť uznanie nárokov pre rôzne kategórie osôb, vrátane krajanov získajúcich občianstvo podľa príslušných zákonov z rokov 1946 a 1945, osoby, ktoré prezývane optovali pre Československú republiku, a československých občanov, ktorí počas obdobia neslobody pracovali v zahraničí alebo na území dočasne obsadenom cudzou mocou. Zákon sa vzťahuje aj na nároky, ktoré prešli počas obdobia neslobody na zahraničných poistiteľov, a poskytuje práva pozostalým takýchto osôb. Dôležitou podmienkou je, že sa nároky týkajú iba štátne spoľahlivých osôb a nevzťahujú sa na tých, ktorí sa počas neslobody dobrovoľne zamestnali v nepriateľských štátoch. Zákon tiež špecifikuje obdobie neslobody a definuje pohraničné územie, pričom umožňuje vláde predĺžiť lehotu pre presídľovanie osôb v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Smeruje k harmonizácii a ochraňuje práva vojenských a vojnových poškodených aj v kontexte tejto úpravy.