Zákon o národní bezpečnosti je legislatívnym aktom prijatým ústavodárným Národným shromážděním Československej republiky 11. júla 1947, zaradeným do kategórie bezpečnosť a obrana štátu. Hlavným cieľom zákona je ochrana verejnej bezpečnosti, ústavného zriadenia, ľudových práv a slobôd, ako aj bezpečnosti osôb a majetku. Zákon ustanovuje správne úrady národnej bezpečnosti, medzi ktorými sú okresné a miestne národné výbory, zemské národné výbory, pověřenectvo vnitra a ministerstvo vnitra. V rámci svojej činnosti majú tieto úrady bdieť nad verejným poriadkom a verejnou morálkou. Kľúčovým novým prvkom je zriadenie Sboru národnej bezpečnosti ako výkonného orgánu, ktorý na celom území Česko-Slovenska zabezpečuje ochranu verejných záujmov prostredníctvom bezpečnostnej a poriadkovej služby, ochrany štátnych hraníc a boja proti zločinnosti. Zbor má za úlohu tiež zabezpečenie štátnej suverenity a demokratického zriadenia, osobnej bezpečnosti ústavných činiteľov a výkon úkonov prípravného trestného konania. Náklady spojené so zriadením a fungovaním Sboru sa hradia z prostriedkov štátu. Закон detaily presne stanovujú, ako sa správne úrady a Sbor podieľajú na obrane štátu a stanovujú postupy pre prípady naliehavej potreby verejného alebo súkromného záujmu.