Zákon o Likvidačním fondu měnovém je právny predpis prijatý Ústavodárným Národným shromážděním republiky Československé 2. júla 1947, s cieľom riešiť otázky týkajúce sa menových a finančných záležitostí prostredníctvom zriadenia Likvidačného fondu měnového. Hlavným účelom fondu je likvidácia viazaných vkladov podľa dekrétu prezidenta z 19. októbra 1945, č. 91 Sb., a poskytnutie náhrady Národnej banke Československej za výmenu starých platidiel. Medzi kľúčové ustanovenia patrí povinnosť Fondu prevziať pohľadávky voči úverovým ústavom z nemeckého a maďarského štátu, a poskytnutie likvidity bankám na základe zákona č. 134/1946 Sb. a ich stavov k 31. decembru 1945. Fond tiež preberá záväzky peňažných ústavov a finančných inštitúcií z viazaných vkladov a spolupracuje pri ich likvidácii. Fond má právo na príjem z hrubého výnosu majetkovej dávky a zisku z propadnutých platidiel, ktoré neboli predložené podľa určených pravidiel. Tento zákon významne ovplyvňuje finančné inštitúcie, menové politiky a obnovu hospodárskeho systému Československa po druhej svetovej vojne.