Zákon o jednacím řádu ústavodárného Národního shromáždění, schválený 2. júla 1947, upravuje pravidlá a postupy fungovania ústavodárneho Národného shromáždění Československej republiky. Medzi základné ustanovenia patrí možnosť autonómnej úpravy určitých aspektov rokovacieho poriadku samotnou snemovňou, vrátane pravidiel pre zmenu počtu miestopredsédov a zapisovateľov, ako aj ďalších technických bodov. Zákon tiež definuje zodpovednosti poslancov, vrátane ich povinnosti zúčastňovať sa všetkých schôdzí a poskytuje pravidlá pre udeľovanie dovoleniek z dôvodu nemocí alebo nevyhnutnej zaneprázdnenosti. Poslancom je vydávaný úradný preukaz s fotografiou. V prípade, že poslanec bez platnej omluvy chýba na dvoch po sebe idúcich schôdzach výboru, príde o výborový mandát a polovicu platu podľa dekrétu prezidenta republiky z októbra 1945. Zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia a jeho vykonanie je zverené ministrovi vnútra. Tento právny rámec ovplyvňuje najmä fungovanie štátnych orgánov a určuje smernicu legislatívneho procesu v danom období.