Zákon ktorým se mění předpisy o ukládání peněz soudních chráněnců je legislativa schválená Ústavodárným Národním shromážděním republiky Československé dňa 25. júna 1947. Hlavným cieľom zákona je upraviť pravidlá správy finančných prostriedkov patriaúcich súdnym chráněncom. Zákon mení ustanovenia o prípustných spôsoboch ukladania týchto prostriedkov, ktoré môžu zahŕňať nákup nehnuteľností, poskytovanie úverov so zákonným zabezpečením na nehnuteľnostiach, nákup štátnych dluhopisov a iných cenných papierov ekvivalentných domácich hodnotových papierov, a vklady u domácich finančných ústavov. Ďalej povoľuje súdu podľa svojho uváženia schváliť aj iné formy uloženia, pokiaľ nie sú v rozpore s princípmi ekonomického a bezpečného hospodárenia s majetkom. Zákon uklada tiež povinnosť finančným inštitúciám, ktoré nie sú štátnymi podniky alebo za ktoré štát neprevzal záruku, zabezpečiť súdne chránené peniaze prostredníctvom uloženia odpovedajúcich cenných papierov. Pri porušení týchto povinností sú orgány oprávnené udeliť pokuty až do výšky 50.000 Kčs, pričom priestupky sú stíhané len na návrh ministerstva financií. Taktiež súvisiace doklady a podania sú oslobodené od poplatkov, čo zjednodušuje administratívu súdnych opatrovníkov a finančných ústavov.