Zákon o postavení redaktorů a o Svazech novinářů z 28. mája 1947 upravuje postavenie redaktorov a redaktorských čakateľov v Československej republike. Jeho hlavným cieľom je vymedziť práva a povinnosti redaktorov zamestnaných v časopisových alebo spravodajských podnikoch. Zákon definuje redaktora ako zamestnanca, ktorý vykonáva duševnú činnosť s cieľom publikovať myšlienky prostredníctvom tlače alebo zvukovej reprodukcie. Zákon sa vzťahuje na redaktorské pracovné pomery súkromnoprávnej aj verejnoprávnej povahy (§ 1). Ďalej, zákon stanovuje, že redaktorom sa môže stať len československý štátny občan, ktorý dosiahol vek 21 rokov a spĺňa ďalšie morálne a profesionálne kritériá, ako je minimálne šesťmesačná prax ako redaktorský čakateľ (§ 2). Taktiež upravuje, že osoby nesmú byť trestne stíhané za činy nízkej morálnej povahy ani za činy proti národnej cti. Zákon tiež predpisuje, že redaktor musí konať nezávisle v rámci svojej profesie, riadiť sa svojím presvedčením a je viazaný mlčanlivosťou o tých záležitostiach, ktoré sú mu zverené ako redaktorovi. Zakazuje prijímanie akýchkoľvek platieb alebo výhod od tretích strán, ktoré nesúvisia s jeho zamestnávateľom (§ 4). Celkovo, tento zákon významne prispel k formovaniu redaktorského postavenia a k institucionalizácii novinárskej profesie v Československu.