Zákon o vázaném devisovém hospodářství (devisový zákon) ze dne 11. dubna 1946 zavádí regulace a omezení majetkových vztahov mezi Československom a cudzou krajinou s cieľom chrániť československú menu a zabezpečiť nerušený platobný styk s cudzími krajinami. Tento zákon rozlišuje medzi devisovými tuzemcami a devisovými cizozemcami, pričom obsahuje definície takýchto subjektov na základe fyzického pobytu alebo právnického sídla. Medzi devisových tuzemcov patria fyzické osoby s trvalým pobytom alebo ročným pobytom v tuzemsku, ako aj právnické osoby a pobočky zahraničných subjektov s miestom správy v Československu. Zákon tiež stanovuje, čo sa rozumie pod pojmami platidla, drahé kovy a cenné papíre, pričom definuje, čo predstavuje cudzie peniaze a cenné papiere. Dôležitou časťou zákona je aj právomoc Československej národnej banky, ktorá môže záväzne rozhodovať o statusoch subjektov ako devisoví tuzemci alebo cizozemci v sporných prípadoch. Tento zákon má výrazný dopad na oblasť bankovníctva, peňažníctva a štátnej hospodárskej politiky a je základom pre reguláciu devízových operácií a správy cenných papierov v Československu.