Zákon o hromadném poručenství, schválený 9. januára 1946, ustanovuje rámec hromadného poručenství v Česko-Slovensku. Hlavným cieľom tohto zákona je upraviť mechanizmy, ktorými môžu byť jednotlivé korporácie, ako okresná péče o mládež, okresy alebo obce, poverené hromadným poručenstvím za účelom zabezpečiť náležitú starostlivosť o mládež. Jedným z kľúčových opatrení je možnosť poverenia korporácií hromadným poručenstvím, ak splnia určité podmienky, ako mať riadne vybavenú správu péče o mládež. Pojem "hromadné poručenství" zahŕňa správu a ochranu práv detí, ktoré nemajú vhodných zákonných zástupcov, najmä v prípadoch nemanželských detí. Zákon tiež umožňuje, aby nositeľ hromadného poručenství bol ustanovený ako poručník alebo spoluporučník v prípadoch, kde nie je vhodná osoba na prevzatie poručenstva. Zákon definuje procesy a podmienky pre predbežné schválenie poverenia na krajskom súde a určuje povinnosti zdravotníckych zariadení a pôrodných asistentiek oznamovať narodenie nemanželských detí v rámci danej oblasti nositeľovi poručenstva. Tento zákon má významný dopad na organizáciu a vykonávanie sociálnej pomoci a náhradnej starostlivosti o mládež, čím prispieva k ochrane práv a záujmov detí v spoločnosti.