Zákon č. 29/1946 o zavedení pracovných preukazov Zákon zavedený 12. februára 1946, ktorý ustanovuje systém pracovných preukazov v Československej republike. Hlavným cieľom zákona je uľahčiť občanom vstup na pracovné miesta zodpovedajúce ich schopnostiam a kvalifikácii. Pracovný preukaz je definovaný ako verejná listina, ktorá potvrdzuje vzdelanie, vyučenie, špeciálne znalosti a schopnosti držiteľa. Zákon stanovuje povinnú držbu pracovného preukazu pre zamestnancov v zmluvnom pomere (vrátane učňov, praktikantov a volontérov), domácich pracovníkov a spolupracujúcich rodinných príslušníkov. Výnimku majú osoby s trvalým pobytom v zahraničí pracujúce na území ČSR a príležitostní pracovníci. Preukazy vydávajú okresné úrady ochrany práce a obsahujú osobné údaje, informácie o povolaní a záznamy o zamestnaní potvrdené závodnou radou. Vydávanie preukazov a súvisiace úradné osvedčenia sú oslobodené od poplatkov. Zamestnávatelia sú povinní zapisovať do preukazu základné údaje o pracovnom pomere, pričom iné záznamy nie sú prípustné.